Aj dejiny sa môžu meniť
Niekedy sa zapíše to, čo sa práve hodí, inokedy dôjde k omylu nejednoznačným výskumom. A práve to druhé sa udialo pri rázovitej obci Ždiar. Donedávna sa považoval rok 1282 za rok prvej písomnej zmienky o obci. Fakty hovoria niečo iné. Skutočný záznam o Ždiari, atramentom na pergamene, pochádza až z roku 1590. Originál listiny vlastní archív Spišskej Kapituly.
Drsné podnebie a husté lesy nepriali masívnemu usídľovaniu obyvateľstva v tejto zamagurskej lokalite. Medzi prvých trvalo žijúcich Ždiaranov môžeme zaradiť valachov, drevorubačov, uhliarov a pastierov. V písomnosti z roku 1628 sa už Ždiar nazýva obcou.
Dnes Ždiar patrí medzi veľmi vyhľadávané strediská zimných športov a celoročnej turistiky.
Čo sa oplatí v Ždiari navštíviť?
Prechádzku celým Ždiarom možno vnímať ako menšiu túru. Obec sa popri ceste tiahne v dĺžke niekoľkých kilometrov a zarezáva sa do viacerých dolín. Ždiarske budovy pomerne často využívajú drevo ako stavebný materiál, čo dáva mnohým obydliam jedinečnú charakteristiku.
Silné ľudové cítenie prevláda aj v dnešnej modernej dobe. Predovšetkým v nedeľu sa Ždiarania schádzajú v kostole, kam kráčajú v úchvatných goralských krojoch.
Múzeum Ždiarsky dom sa nachádza v drevenici, teda v pôvodnej architektúre. Expozícia dôsledne mapuje život miestnych Goralov, disponuje autentickým vybavením interiéru a bohatstvom v podobe krojovaných odevov. K fenoménom patrí možnosť oboznámiť sa s obradom ždiarskej svadby. Záujemcom je ponúkaná možnosť vyskúšať si miestny kroj. Vyhotovené fotografie tak aj po rokoch pripomenú jedinečnosť tejto expozície.
Bachledová dolina s Chodníkom korunami stromov sa stala priam magnetom pre turistov. Bezbariérovosť v celej dĺžke v kombinácii s nádherným výhľadom poteší malých i veľkých návštevníkov.
Na skok od Ždiaru
Tatranská Javorina vzdialená len 11 kilometrov od Ždiaru je známa predovšetkým chrámom a poľovníckym zámočkom. Drevený rímskokatolícky Kostol sv. Anny dal v roku 1903 postaviť knieža Hohenlohe. Zasvätený je patrónke lesnej práce. Zvláštnosťou je skutočnosť, že knieža bol protestant.
Zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine je využívaný na reprezentačné účely Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky. Návštevníkom je prístupný každý štvrtok okrem štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Zámoček pruského kniežaťa s pôvodným vybavením je od roku 2009 národnou kultúrnou pamiatkou.
Zamagurie sa odjakživa prepájalo s Pieninami. Atraktívny Červený Kláštor (37 km) okrem turistiky a adrenalínového splavu Dunajca ponúka aj kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka (45 km). Milovníkov histórie nadchne mesto Kežmarok s Mestským hradom a Dreveným evanjelickým artikulárnym kostolom – UNESCO (22 km).
